310Lietavský hrad nájdeme v obci Lietava. Počiatky hradu spadajú do konca 13. storočí. Jeho staviteľmi boli s najväčšou pravdepodobnosťou Balašovci.

V 15. hrad Bebekovci rozšírili. Ďalším z majiteľov bol na konci 15. storočí Pavel Kiniži, ktorý sa zaslúžil o najrozsiahlejšiu prestavbu hradu. Posledným významným pánom žijúcim na Lietave bol uherský palatin Juraj Thurzo začiatkom 17. storočí.

Lietava patrí k najrozsiahlejším zrúcaninám na Slovensku. Za viac ako sedem storočí svojej existencie prešla dlhým stavebným vývojom ukončeným renesančnou prestavbou. Posledných dvestopäťdesiat rokov je opustená a jej stav je alarmujúci.

Na zlepencovom brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, bolo rušno pred vznikom jeho mocných múrov. Hradné návršie, ale rovnako aj susedné vyvýšeniny boli osídlené a opevnené už v mladšej dobe bronzovej. Žil tu vtedy ľud lužických popolnicových ľudí (1500 až 700 rokov pred n. l.) Aj v dobe železnej boli tieto vrcholky kopcov nepretržite obývané človekom a tak aj výstavba murovaného hradu na tomto pravekom sídlisku, bola iba dovŕšením jeho dejinného zástoja.
Z obdobia keď ešte Lietavský hrad neexistoval pochádza aj runový nápis, ktorý sme odkryli v areáli hradu po odstránení zeminy 7.septembra 1969. Nápis je situovaný na západnej stene zlepencového brala na ktorom dnes stojí donjon (veže „nebojsa“) Lietavského hradu.
Viac: hradlietava.sk

 

Ako sa dostať na hrad?

Obec Lietava je vzdialená od krajského mesta Žilina necelých 11 km. Cesta autobusom do Lietavy alebo Lietavskej Svinnej trvá asi 30 minút. Osobným autom cestujeme cca 15 minút. Parkovanie je možné priamo v obciach.

Z autobusovej zastávky Lietava, majer (395 m.n.m.) stúpame po modrej turistickej značke (2749) širokou stráňou na vrch Cibulník a z rázcestia významovou odbočkou na hrad. Výstup trvá asi 45 minút.

Z Lietavskej Svinnej, z autobusovej zastávky v centre obce (420 m.n.m.), po zelenej značke (5657) stúpame asi 30 minút strmo na vrch Cibulník a po významovej odbočke modrej turistickej značky priamo na hrad.


Povesť:

Od tých čias, čo sa Jánošík stal kapitánom hôrnych chlapcov, nastali na Slovensku iné časy. Zemianstvo celého Slovenska pokladalo Jánošíka za postrach, veď nikto si nikdy nebol istý, či ho Jánošík nepoctí svojou nevítanou návštevou. Zemani si neprestajne lámali hlavy nad tým, ako by Jánošíka mohli lapiť. I teraz sa zišli na lietavskom hrade páni z troch stolíc: z  Trenčianskej, z Turca a Liptova. Medzi najznámejších patrili Teplanský z Liptova, Jesenský z Turca či Skalka z Trenčianskej stolice. Hostina bola bohatá a po hodovaní začala vážna debata. Zemani navrhovali, ako Jánošíka zlapať, ale každý nápad zase zamietli, pretože sa zdal byť neuskutočniteľný. Pán Skalka prišiel s takýmto návrhom: Keď bude o niekoľko dní v Žiline veľký jarmok, tam sa všetci zídeme aj so svojimi hajdúchmi a Jánošíka nebadane obkolesíme a zlapeme. Jeho návrh prijali zemani oduševnene a jednohlasne. Pán Skalka po prednesení návhru Lietavu opustil a zábava pokračovala až do svitania. Zrazu sa otvorili dvere a do hradu vbehol zblednutý a vyľakaný Skalka. Pýtal sa či zemani majú svoje šperky a šable. Všetci naň pozerali akoby spochabel, až kým im Skalka nevyrozprával, aké nešťastie ho postretlo. Cestou na Lietavu prepadol jeho sprievod Jánošík  s družinou, vyzliekli ich a preobliekli sa do ich šiat, Jánošík si dal na hlavu parochňu a prilepil si fúzy aby si všetci mysleli, že to je Skalka. Takto preoblečený Jánošík sa na Lietave celý čas za Skalku vydával a zemania to nespoznali. Pravému Skalkovi uverili až keď skontrolovali svoje koče, v ktorých po kožuchoch, šperkoch a zbraniach nebolo ani chýru ani slychu. Nuž tak radil na Lietave Jánošík , ako ho majú chytiť. Ale vtedy nebola prišla jeho hodina, a preto sa ho pánom nepodarilo lapiť. 

Zobraziť Žilinský kraj na väčšej mape

autor: Tinci