V roku 1242 kráľ Belo IV. daroval hrad, ktorý bol v tom čase kráľovským majetkom, istému Mikulášovi Druškovi zo Sklabine.

Za panovania Mateja Korvína, ktorý hrad niekoľkokrát navštívil, bola Sklabiňa opäť kráľovským majetkom. V roku 1436 hrad postihol ničivý požiar. Slabinský hrad však následne opravili. V roku 1505 obsadil Sklabiňu Ján Zápoľský.

Kaštieľ bol obývaný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili, odvtedy je v ruinách.

Prístup: Hrad sa nachádza asi na polceste medzi Sklabiňou a Turčianskou Štiavničkou. Autom sa dá dostať až k hradu po horšie udržiavanej poľnej ceste, pešo z obce Sklabinský Podzámok je to asi 15 min. Viac info na mape nižšie:

Povesť

Jánošík sa so svojou družinou zdržoval v turčianskych horách u baču. Jedného večera prišla k bačovej žene ustarostená richtárka z neďalekej dedinky Štiavnička. Keď Jánošík začul rozhovor uplakanej richtárky, hneď chcel zistiť, čo je vo veci. Ona mu vyrozprávala, že majú nového zemepána Révayho, ktorý žiada desiatok spiatočne za tri roky, hoci ho poddaní vyplatili už predošlému zemepánovi. Celá dedina je zúfala, lebo nevedia, odkiaľ nabrať päťtisíc dukátov. Jánošík nečakal a napísal Révaymu list, v ktorom mu oznamoval, že v nasledujúci deň ho navštívi a príde si po peniaze. List priviazali o kameň a vhodili ho do Révayho komnaty.

Révay sa po prečítaní listu rozčúlil a dal sprísniť hliadky okolo hradu. Jánošíkova družina zatiaľ zastavila prvý koč a odviedla ho aj so sprievodom ku Jánošíkovi. Bol to koč bystrického biskupa. Jánošík poprosil o odpustenie, biskupa aj so sprievodom povyzliekali, požičali si ich šaty a vydali sa k Révaymu. Révayho stráže veľaváženého biskupa odprevadili až na hrad, kde biskupovi pripravil Révay hostinu, počas ktorej sa vysmieval, ako sa mu Jánošík vyhrážal a nakoniec sa neodvážil prísť.

Vtom Jánošík vyskočil od stola, strhol zo seba biskupské rúcho a prinútil Révayho vydať mu päťtisíc dukátov. Jánošík ich zaniesol richtárovi preoblečený za biskupa a napokon sa vrátil, ešte raz biskupa požiadal o odpustenie a koč aj šaty mu vrátil. Keď sa rozčúlený Révay na druhý deň vybral do Štiavničky po desiatok, veľmi ho prekvapilo, že mu ho richtár vyplatil do posledného dukátu. Keď si však doma mince poobzeral, zistil, že sú to tie mince o ktoré ho v noci pripravil Jánošík, čo ho rozčúlilo ešte väčšmi, avšak vedel že na poddaných si zlosť vybiť nemôže. Biskup bol na Jánošíka nahnevaný až kým mu o nejaký čas neprišiel od obce Štiavnička ďakovný list, ktorým biskup uchránil ľud pred hnevom Révayho veľkodušným darom. Zdvihol oči k nebu a požehnal Jánošíkovi.

Zobraziť Žilinský kraj na väčšej mape