Hrad Likava a Skalná päsť

Ahojte priatelia .Po dlhšej prestávke Vás dnes zavedieme do Ružomberka. Nebojte, nebudeme Vám predstavovať mesto, ale predstavíme Vám dve zaujímavosti v okolí. Pravdaže ich je tam viac, ale tentokrát to bude Hrad Likava a Skalná päsť v obci Lisková.

Keď pôjdete z Ružomberka cestou popod Mních smerom na Liskovú, neďaleko Liskovskej jaskyne uvidíte stáť veľký vápencový balvan v podobe zaťatej päste – Skalná päsť. O tejto skale kolujú rôzne povesti . Jedna je z dôb, keď Jánošík so svojou družinou chodili po tomto kraji.

Bolo to veru už veľmi dávno, keď sa jedného slnečného rána začiatkom jesene Ďurko Jánošík i s celou svojou družinou poberal z Oravského Podzámku smerom na Kráľovu hoľu. Zavčas rána, keď ešte ani zore dobre nevyšli, už sa družina poberala poza zámok Likava a zišla až na temeno vrchu Mnícha. Tu zrazu horou zaznel ostrý hvizd. Hôrni chlapci hneď porozumeli, že je to signál ich predvoja, ktorý musel pobadať niečo podozrivé. Na to Jánošík i s družinou prešli pozorne na úbočie. Odtiaľ zbadali, že dolu po ceste popod Mních sa približuje panský koč s dvoma pánmi a za nimi skupina jazdcov. Keď sa koč so sprievodom natoľko priblížil, že sa dali poznať osoby, veľké bolo prekvapenie hôrnych chlapcov. V koči sedel rozvalený bruchatý barón Révay a pri ňom jeho pobočník.

Sprevádzalo ich asi pätnásť ozbrojených hajdúchov, ktorý im boli tiež známi, lebo mali s nimi už neraz dočinenia. Barón bol známy ako nemilosrdný trýzniteľ ubiedeného ľudu a bol ich úhlavný nepriateľ. Jánošík vydal okamžite rozkaz: Hrajnoha, Uhorčík, zastaviť koč, ostatní odzbrojiť hajdúchov a všetkých poviazať! Nechcem, aby bol niekto zabitý! A už sa chlapci rútili s krikom zo svojho úkrytu na cestu na nič netušiacu skupinu. Révay a jeho pobočník v prvej chvíli nepochopili, čo sa deje a kým prišli k sebe, boli už poviazaný Jánošík stojaci na briežku všetko pozoroval. Keď videl v rukách niekoľkých hajdúchov šable, hodil sa ako drak medzi bojujúcich. Pod údermi jeho oceľových pästí sa čoskoro váľalo po ceste niekoľko ohúrených hajdúchov. Takto Jánošík predišiel krvi prelievaniu, čomu i sám potešil, lebo nerád videl krv.

Potom sa spýtal vydesených pánov: Poznáte ma? Révay vo svojej známej spupnosti odpovedal: Poznáme, padúch sedliacky! To si odpykáš! Jánošík nepohol ani brvou a pokojne mu odpovedal: Vaša milosť, vy ste na príčine tomu, že som padúch a čo sa týka môjho rodu, som pyšný, že som sedliak. Lebo vedzte, keby nebolo sedliakov, ktorí na vás pracujú, tak by ste pre svoje pohodlie a lenivosť hladom pokapali. A teraz, aby ste pamätali na tento deň, okúsite len to, čím ste vy trýznili môj rod, svojich poddaných! Zdrapili pána baróna a vyvliekli ho na úpätie hory nad cestou. Tam na vyvalenom pni ho štyria mocne uchopili za ruky a nohy a Hrajnoha mu hrubou haluzou vyplatil päť a dvadsať palicou. Omdletého baróna odniesli do koča, kde ho prebrali studenou vodou. Potom Jánošík povedal: A teraz pôjdete všetci nazad, odkiaľ ste prišli. Viem, že ste sa ponáhľali na zasadnutie zemepánov do stoličného domu v Mikuláši. V kaštieli svätej Žofie vás síce s údivom budú vítať, ale vás opatria, pokiaľ prídu po vás z vášho kaštieľa z Považia. Potom Hrajnoha oslovil Jánošíka: Kapitán náš, tento deň si sa preslávil a nám všetkým ho spravil pamätným. Svojim múdrym rozhodnutím si zabránil krvi prelievaniu, ochránil životy svojich kamarátov a potrestal Révaya. To bol čin, na ktorý nikdy nezabudneme. Na jeho pamiatku tu hľa, do tejto skaly, pod ktorou sa to všetko odohralo, vykrešeme šabľami našich nepriateľov veľkú zaťatú päsť. Bude tu večne stáť ako symbol tvojej sily a odvahy. Takto bola z balvana pod Mníchom vytvorená veľká päsť, ktorej sa páni báli a ktorá je ešte aj dnes pamiatkou na legendárneho hrdinu ubiedeného ľudu Jura Jánošíka.

1

Celkom pekná legenda, čo poviete :)Od Skalnej päste sa vydáme na Hrad Likava. Hrad Likava je zrúcanina hradu v chotári obce Likavka. Hrad stojí na strmom vápencovom brale Malého Choča. Je jedným z najmladších liptovských hradov a postavili ho až niekedy v polovici 14. storočia, aby ním doplnili tamojší obranný hradný systém. Spočiatku bol kráľovským majetkom, ale už roku 1406 ho dal kráľ Žigmund do zálohu Mikulášovi Garovi, uhorskému palatínovi a liptovském županovi. Roku 1431 sa ho zmocnili husiti a vyše troch rokov ho držali vo svojej moci. Od roku 1435 ho vlastnili Hunyadovci, ktorí rozšírili pôvodné jadro hradu a vybudovali na severozápandom úpätí brala dolný hrad. Po Zápoľských dostal roku 1533 na Likavu od kráľa Ferdinanda donáciu Ľudovít Pekry. Vtedy prestavali v renesančnom štýle horný hrad. Veľké stavebné úpravy sa uskutočnili v priebehu niekoľkých etáp v 17. storočí, keď boli pánmi Likavy Illésházyovci a Thökölyovci. Pri likvidácii Wesselényiho sprisahania roku 1670 dobylo hrad cisárske vojsko a značne ho poškodilo. V hrade vtedy našli zamurované poklady a cennosti posledného majiteľa Štefana Thökölyho (1651 – 1670). Po núdzovej oprave slúžil už potom len na ubytovanie vojska a ako župná väznica. Roku 1707 Rákócziho povstalci hrad rozbúrali a od tej doby leží v rozvalinách.

 

Zaujimavosťou tohto hradu je že si môžte na vlastnej koži vyskúšať mučiareň. Samozrejme sme ju vyskúšali aj my a Evka s Luckou si to parádne vychutnali 🙂 . Nechcel by som zažiť také mučenie, mal som nepríjemné pocity aj keď to nebolo naozaj.

11

 

Tento výlet je nenáročný aj pre malé decká. Obe miesta sú neďaleko od seba. Je to pekný, nenáročný výlet a dozviete sa veľa zaujímavostí.Tešíme sa opäť na Vás a určite Vám napíšeme už čoskoro. Želáme Vám pekné horúce dni plné zážitkov. S pozdravom Milan a Evka.

Ak Vás článok, alebo akcia zaujala, "olajkujte" ju alebo ju zdieľajte na Facebook-u. Takto aj Vy môžete pomôcť kultúrnym a športovým akciám v Žilinskom kraji a informovať svojich priateľov.

Komentáre sú ukončené.