RECENZIA – Návšteva Oravského hradu s rodinou

0

Keď ideme na výlet s rodinou, tak sa snažíme vyhýbať masám turistov. Skoro vstávame, aby sme chytili prvé vstupy, prípadne chodíme na atrakcie mimo hlavnej sezóny. Druhá marcová sobota sa nám preto zdala na návštevu Oravského hradu ako stvorená. Dorazili sme na miesto pred desiatou doobeda, parkovisko zívalo prázdnotou. V zrekonštruovanej pokladni zaplatíme za vstup (dospelý 7€/osoba, fotenie 3€, deti do 6 rokov neplatia), bezkontaktná platba je samozrejmosť. Pred bránou už čaká asi 20 návštevníkov, čo ma trochu prekvapuje. Evidentne na tejto stratégii nefrčíme len my.

Mladý sprievodca Ondrej nás privíta nefalšovaným oravským mäkkým akcentom. Od začiatku nás drží v pozornosti svojimi kontrolnými otázkami, takže z výkladu si každý niečo odnesie. Nikto totiž nechce byť za blba, že nevie odpovedať na otázku. Ondrej je síce mlaďas, ale výklad má zmáknutý do detailov, žiadna otázka ho nezaskočila. Všetkých návštevníkov má hneď na svojej strane, keďže výklad pretkaný dobovými „pikoškami“ má úplne iné grády pre laickú verejnosť, ako suchopárne akademicko-historické prednesy.

Vonku je síce príjemných jarných 10 stupňov, ale vnútro hradu sa riadi inými zákonmi. Hrubé múry sa nezohrejú minimálne do leta, takže na prehliadku sa odporúčame dobre obliecť. Hrad prechádza postupnou rekonštrukciou, naozaj je vidno, že pamiatkári sa o túto pamiatku príkladne starajú. Okolie prístupového chodníka k hradu by si však zaslúžilo špeciálnu pozornosť, lebo tam to vyzerá ako inde na Slovensku – bordel, popísané tabule fixou, neupravené okolie – čo nie je práve najdôstojnejšie privítanie pre návštevníkov.

Na prehliadku sme si zvolili základný okruh, ktorý zahŕňal prechod hlavným nádvorím, pokračovalo sa do Západnej bašty, nasledovala populárna mučiareň a následne sme prešli do Korvínovho paláca. Po celkom slušnom počte schodov sa dostávame cez prírodovedeckú a etnografickú expozíciu do Citadely, kde sa nachádza archeologická expozícia a veľmi zaujímavá Mediatéka s postavičkami z filmov, ktoré sa na hrade točili. Dominuje tu samozrejme najznámejšia postava Upíra Nosferatu predstavovaná hercom Maxom Schreckom, okolo ktorého sa spomína veľa hrôzostrašných historiek.

Počet schodov bol vysoký a človek so slabšou fyzičkou tu dostane celkom aj zabrať. Taktiež to nie je veľmi vhodné pre ľudí, ktorí majú strach z výšok.

Prehliadka sa končí pri hradnej bráne. Skoršie vstávanie sa nám evidentne oplatilo, keďže nás míňa ďalšia skupina, ktorá má minimálne 2x tak viac ľudí ako tá naša. Niektorí chlapi spontánne podávajú Ondrejovi ruku na rozlúčku, čo je tiež dôkaz, že výklad sa páčil nielen nám. Dostaneme od neho tip na dobrú kávu, ktorú podávajú v pivovare Kastelán hneď pod hradom. Dávame si tam rovno aj obed a čakáme, že domáci pivovar si dá viac záležať na príprave jedla. Dostávame však klasické polotovarové halušky a mäso nasiaknuté olejom, čo naozaj zamrzí. Všetko to ale zachraňuje usmiata čašníčka, výborné espresso a čaj z brusníc, vďaka čomu odchádzame z podniku dobre naladení.

Musím povedať, že takto spokojný z prehliadky na Slovensku som už dávno neodchádzal. Krásna historická pamiatka, výborný sprievodca, férová cena a ešte aj dobré espresso hneď pod hradom mi dáva nádej, že to s tou kvalitou služieb na Slovensku nie je až také zúfalé. Za mňa všetky palce hore.

Ak Vás článok, alebo akcia zaujala, "olajkujte" ju alebo ju zdieľajte na Facebook-u. Takto aj Vy môžete pomôcť kultúrnym a športovým akciám v Žilinskom kraji a informovať svojich priateľov.

Zanechaj odpoveď

Tvoja emailová adresa nebude zverejnená