Vlkolínec – veľké sklamanie

20

Musím to povedať hneď na začiatku, Vlkolínec bol pre nás okrem nádhernej architektúry jedným veľkým sklamaním. Ako pamiatka UNESCO by zaslúžil oveľa lepší prístup, než aký je tam k nemu teraz. Avšak kým sa dostaneme ku kritike, najskôr trocha teórie zo stránky www.vlkolinec.sk :

Vlkolínec sa nachádza na Slovensku vo vnútorných Západných Karpatoch, v pohorí Veľká Fatra, vo výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo a je mestskou časťou Ružomberka

Vlkolínec trvalo obývaná obec, v súčasnosti s 29 obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov

Vlkolínec má rozlohu 797 ha, zastavaná časť s drevenou architektúrou horského a podhorského typu severného stredného Slovenska, podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice respektíve hospodárske dvory (usadlosti)

Vlkolínec bol v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex  Základnou hodnotou je vyvážená interakcia (vzťah a väzby) človeka a prírody, sídla a krajiny.

Dosť bolo teórie, poďme ku kritike. Hneď na začiatku budú chcieť od Vás 2 éčka ako vstupné. To by bolo síce v poriadku, pamiatky treba nejako udržiavať (rád by som však vedel, kam tie peniaze vlastne idú – za rok to musí byť krásna sumička). Čo však nie je v poriadku, že od Vás budú chcieť peniaze aj keď Vás prírody zavolá a Vy budete musieť ísť tam, kde aj králi chodia pešo. Pochodil som už toho veru dosť a veru si nepamätám, že by som musel platiť niekde za WC tam kde som si už zaplatil vstup.

Po prvom rozčarovaní nasledovalo ďalšie. Skoro pri každom dome stojí odparkované osobné auto, väčšinou s bratislavskou alebo seneckou ŠPZ. Ako je možné, že areál pamiatky UNESCO pôsobí ako dedinské parkovisko? Ako vôbec môžu správcovia dovoliť vjazd s autom dovnútra? Veď predsa dole pod areálom je parkovisko, tak hádam už toľko majitelia chalúp prejdú.

Ďalšia facka nasledovala pri návšteve múzea. V programe bolo, že v daný dátum sa bude prezentovať háčkovanie a čipka, avšak miesto nich tam boli drotárky a nejaká pani tkala na krosnách. Pri otázke, kde sú čipkárky nasledovala bohovská odpoveď: „Oni tu nechodia podľa programu, oni sa dohodnú, ako majú čas a vtedy prídu.“ Na to som fakt nemal slov.

Sklamaní sme si zašli aspoň na kafe, avšak pohostinstvo vyzeralo ako štvrtá cenová v každej druhej dedine + nejaké suveníry vystavené k tomu. Za tie prachy, čo tam každý rok vyryžujú, by sa aspoň mohli naučiť, ako sa robia služby.

Napriek tejto zdrvujúcej kritike musíme pridať Vlkolínec do sekcie odporúčame. Čo sa služieb týka, je to síce hanba, ale nič, čo by sa v budúcnosti nedalo zlepšiť. A tie nádherné chalúpky jednoducho stoja za pozretie.

 

Ak Vás článok, alebo akcia zaujala, "olajkujte" ju alebo ju zdieľajte na Facebook-u. Takto aj Vy môžete pomôcť kultúrnym a športovým akciám v Žilinskom kraji a informovať svojich priateľov.
20 Komentárov
  1. dalibor novotny povedal

    ano je viac problemov hlavne v sluzbach, ale atmosfera dedinskeho obchodiku kapustnikov ma aj svoje caro a som rad ze som sa niekolko rokov mohol podielat na skraslovani vlkolinca aj tie dve sochy co mate na fotke som robil ja mam tam viac soch aj nad obchodom hulistu

    http://www.youtube.com/watch?v=mONfOct1ld0

  2. Boris povedal

    bol som tam niekoľko krát a to čo píše autor môžem potvrdiť. Kedysi dávno som čítal že podmienkou bývania vo Vlkolínci bolo nepoužívať práčky, chladničky a iné výdobytky tejto doby- teda tie autá sa fakt asi ťažko dajú pochopiť. O krčme o ktorej autor hovorí sa nemôžem vyjadriť vždy ale vždy bola zavreta. verím tomu že káva v nej je nesca alebo turek, jedlo žiadne, ked tak martiner pivo. Podobné sú Kysuce a už nehovorím že pri návšteve múzea Slovenskej dediny v Martine, vás neochotná ženska na vstupe (tiež žiadna “levná” udalosť) upozorní že wc sú pri krčme ale že prevádzkar nemá rád ked idete čúrať a nič si u neho nedáte. Tak sme si išli dať- borovičku….mal len tu najhoršiu za “pár”€ myslím tým poldeci. Odosobnenie sa od tohto zážitku vedie k poznaniu že si nevážime ani tú chudobu ktorou naša zem sa môže chváliť inak by tie chalúpky (a sú bezroporu nádherné) mali poriadne strechy a mohli by ste do nich bez nebezpečia vstúpiť. Neochotná dievčinka Vám rada vysvetli že tam nemôžeme ísť lebo nám to padne na hlavu. Na to zahlási že či chcete vidieť aj múzeum rómskej kultúry- mimochodom jedna z mála slušných budov, pretože ona sa ponáhla na autobus. Myslím si že SACR by si takéto exkurzie mohol dopriať a myslím si že by bolo čo naprávať. určite však by tam nemali dohučať v kolóne na drahých bavorákoch.

  3. vlado povedal

    Musím súhlasiť s kritikou a trošku ju aj vysvetlím.Vlkolínec je súčasťou Ružomberka a mesto ako také sa najviac zasluhuje o to ako to tu vyzerá.Ružomberok je fabrické mesto ,žijem tu od narodenia a viem o čom hovorím.Do vienka sme dostali krásnu prírodu a aj ľudí ,ktorí jej nerozumejú a visia na gatiach velkej fabriky ktorá ich dotuje,tak nemusia nič robiť iba tárať a hľadať neustále chyby u susedov a nič poriadne nevedia.Ja som bol na Vlkolínci asi pred rokom a bol som sklamaný,za socializmu to tu bolo autentickejšie aj krajšie.Cestovný ruch tu robia ľudia ktorí tomu nerozumejú a hoci mesto nie je vôbec zadlžené ,nik tu nepustí ani korunu na niečo rozumné lebo sú naučaní že všetko podstatné zatiahla bohatá fabrika. Rovnako zhyzdili Hrabovo,tam som sa bol minule prejsť s ďetmi,no hnus,cítil som sa ako na parkovisku pred nakupným centrom.Žiaden kľud,žiadna harmonia s prírodou.Aj na Maline mali podobné plány ,našťastie prišla kríza a nestihli to.Na to aby dali radšej do poriadku Korytnicu jednoducho nemajú.Komunisti aspoň nerobili nič,títo páni robia všetko zle.Takže toľko na vysvetlenie,nič dobrého tu nečakajte.

    1. peter pribilovič povedal

      Náhodou som sa dostal k tejto kritike – nuž teda ked som v r. 1996 bral uvedený obchodík aj s ubyt. častou do ek. prenájmu mal so už za sebou asi 12 ročnú prax v oblasti cest. ruchu / vyuč, v Javorine podnik cest. ruchu – práca Tatry, Jasná, Donovaly/
      Čo ma skutočne dorazilo a aj ” dorážalo” za celý čas, bol prístup majiteľa objektu – Mesto Ružomberok k mojej činnosti. Hodnotím, pomoc nulova, spolupráca napríklad s pamiatkarmi nulová / chcel som urobit komín a krb, komín tam pôvodne bol – zamietnuté, snaha o vybudovanie tradičnej pece na chlieb von pred obchodom – nákres stavby, povolenie na drobnu stavbu, nakoniec ešte som ani nemal povolenie – výmer na 15 metrov štvorcových – nájom od Mesta, všetko som roztrhal a hodil som im to do koša….
      To je jedna vec – chápem túto dobu, že už aj na Lomnickom štíte je reštaurácia kde dostanete desať druhov kávy a štyri druhy piva… mne osobne ide na nervy, keď sa u nás buduje cest. ruch systémom – urobme tam reštauráciu, alebo tam postavme apartmánove domy. To, čo robí Slovensko Slovenskom a na čo sú turisti zvedaví u nás zaniká – pôvodný spôsob života, ovce, poľnohospodárstvo,
      Ťažko, pretažko sa u nás podniká v cest. ruchu to mi verte / to som ešte nespomenul všetky tie kontroly – hygiena, colníci, bezpečnosť pri práci a jaj, /
      Čo sa týka aut, mate pravdu, ale pravdu majú aj majitelia objektov, Vlkolinec je živa
      dedina, bývajú tam trvalo ludia a tých sa veru nik nepýtal na zápis Vlkolinca do Unesca / čo je ináč obrovským vyznamenaním pre danú lokalitu, bohužiaľ štát to

      neberie za správny koniec.
      No neviem už kto kedy povedal, alebo napísal že podmienkou bývania vo Vlkolinci je uvedený nezmysel – nepoužívat práčku chladničku atď, to je uplná hovadina.
      Na koniec v r. 2013 Mesto vyčlenilo 250 tis. eur na vystavbu reštaurácie vo Vlkolinci. Pán primátor ale našiel sukromneho investora a peniaze sa presunuli na Dom smútku v RBK. Mne náj. zmluvu vypovedali – ešte ani nebola dohoda s investorom, ktorý nakoniec od výstavby ustúpil – na moje argumenty – obchod ako taký /slúžiaci podotýkam hlavne slúžiaci na zásobovanie miestnych hlavne starších ludí základnými potravinami/ mohol fungovať a hrozí že bude zavreté – som sa dozvedel – tak bude zavreté.
      Nuž teda prídite do Vlkolinca, je to ozaj kus našej Slovenskej histórie, skúste sa ale v prvom rade zamyslieť ako tam asi ľudia žili, prečo stavali tie domy ako stavali, prečo si napríklad potok usmernili cez prostred dediny, pozrite sa na pomaly zarastajúce role, pozrite sa na volakedy skalnaté Sidorovo – o tom je Vlkolinec
      Peter Pribilovič

  4. Mária Nová povedal

    Ahojte. Práve čítam vaše príspevky o Vlkolinci, pretože som týždeň na Liptove a hľadám zaujímavé miesta, ktoré sa dajú navštíviť. Vo Vlkolinci som bola pred dvoma rokmi a skutočne služby boli príšerné.
    Zaplatili sme vstup a keď sme chceli ísť na WC, pýtali od nás poplatok. To kde sme? Ak raz v kultúrnej krajine zaplatím vstup, mám toaletu zdarma. Potom sme chceli kávu. Tak sme navštívili odporúčanú miestnu reštauráciu. Bol to jeden horor. Obsluha nevedela kde je káva, potom nemohli nájsť cukor a vôbec pôsobili trochu pod vplyvom alkoholu. A tie autá vo dvoroch sú úžasné. Osoby, ktoré sú zodpovedné za chod Vlkolinca, ako i Kysuckého múzea ľudovej architektúry sa môžu hanbiť a vrele im odporúčam navštíviť skanzen Zuberec na Orave. Pokladníčky v Zuberci sú milé a ochotné dámy, WC je zdarma, je tam nádherná autentická krčma so suvenírmi, kde obsluhujú študentky, ktoré sú vždy triezve a Oravci si zachovávajú svoju autentičnosť, za čo im chcem poďakovať a práve kvôli týmto pozitívam navštevujeme Zuberec každý rok. Oravci, držte sa!

  5. Crysta Sunderlin povedal

    Whispering Misty

  6. Emil povedal

    Akože 2€ je ryžovanie? a za rok pekná sumička? no smejem sa na celom článku 😀

    1. Marian povedal

      Smiat sa mozete, ale 2€ za tento boordel je proste vela

    2. Endy povedal

      Tak jediné čo nás prekvapilo bol poplatok 2€ ale sa nám to zdalo úplne v pohode pri dnešných cenách služieb,len nás zarazila cena 0,50€ za toalety.Zažili sme práve ,že kadečo a neprekvapí nás nič,niekde za nič pýtajú omnoho viac.Ale pobavil ma nesmierne komentár,že za rok na tom vyryžujú hahaha

    3. Fantomopery11 povedal

      Typická reakcia arogantného hlupáka. Vôbec si nepochopil autora kritiky a vytrhuješ len z kontextu, čo sa ti hodí. Ide predsa o našu prezentáciu pred ostatným svetom. Ja keď som tam pred mnohými rokmi bol, som si dokonca všimol v hornej časti, že niekto si tam staval novú drevenicu. Neviem, ako to dopadlo, už som tam dávno nebol.

  7. Andrea povedal

    Autor clanku to presne vystihol. Bordel nad bordel. “obcianske zdruzenie” ryzuje na vstupnom. A kde idu peniaze? To nevie nik. Cierna diera. Par drobnych pre dedinu aby sa nepovedalo. Pomoc ziadna. Krcma na hambu sveta. Doslova. Ja byt turistom za tie sluzby nedam ani cent. Cesta katastrofa, jazykova uroven ludi na vstupe 0 bodov. To posledne co by ma trapilo su tie auta v dedine. Tie tam niesu stale.

    1. Endy povedal

      …pobavil ma nesmierne komentár,že za rok na tom vyryžujú hahaha

  8. That is a very good tip especially to those fresh to the blogosphere. Simple but very precise information¡­ Thanks for sharing this one. A must read post!

  9. jozef povedal

    boli sme tam dnes t.j.15.09.2016. Ak je toto skanzen a pamiatka Unesco, tak tam zapíšme celé Slovensko. Parkovisko žiadne a skúste zaparkovať 300 kg motorku. Poplatok nevadí, avšak v každom dome jedno až tri autá paštekárov. Okrem jedného domu, sypanca , školy a krčmy sa nedostanete nikam, ešte aj kostol ma meter za vstupom mreže. Cestu od Márie Terézie nevidel žiadny cestár. Odporúčam skanzen v Pribiline, Starej Ľubovni + hrad, Bardejove, Spišský Hrad, miniatúry kostolíkov v Ľutine. Kraj a hory boli prekrásne a cesta cez Donovaly a Čertovicu bola dostatočnou náplasťou na sklamanie z tohto zázraku, ale Vlkolinec nikdy viac. Inak držím stredoslovákom palce a nabudúce si určite pozriem Likavu a Slovenskú Ľupču. Pôvodne sme chceli vidieť Čierny Balog, tak sa ospravedlňujem a nabudúce sme u Vás.

  10. Mišo povedal

    Chodíme každý rok,služby možno pre niekoho biedne,ale ja osobne by som tam zlepšil to WCko.Rozhodne mi na takýchto miestach nechýba(aj ked tu ten jeden za školou je)10 bufetov s coca holou,nanukmi,kebabom,tocenou zmrzlinou a vsadejakymi vymozenostami.Taketo miesta by som skôr zpovodnil a nie prenášať tam konzumný život z mesta.Nad cim sa pozastavujem su tie zruby na vrchu dediny…kto to povolil….tie auta tiež nepekný pohlad,ale majiteľovi ťažko zakázať ist domov autom

  11. Maca povedal

    Suhlasim s clankom,velka hanba,ale takto robia slovaci biznis,ryzujem na vsetkom…okrem normalneho vstupneho pri kazdom dome pomaly chcu od vas peniaze.vrchol bol,kec mi chlap v pohostinstve povedal,ze ma nepusti na wc ,ak si nieco nekupim,ubohe chore,velka hanba.vo vedlajsom dome je galeria,kde sa plati 50 centov za vstup..hanba jak svet

  12. Maria povedal

    Prosim Vas, boli sme tam teraz koncom oktobra, cize da sa povedat mimo sezony. Za cely den tam doslo odhadujem tak max. 10 navstevnikov, co je 20 eur. K dispozicii tam boli min.4 osoby, co som zaevidovala (pokladna, suveniry, rolnicky dom,…). Mila teta nam porozpravala, ako ludia vo Vlkolinci zili, lebo sme sa so zaujmom pytali. Mysli si tu niekto, ze 5 eur na osobu na celu pracovnu dobu je vela??Neratam reziu.
    Co sa tyka BA znaciek…asi vam nenapadlo, ze to mozu byt potomkovia, ktori sa snazia udrzat drevenicky v povodnom stave, lebo si vazia diela svojich predkov…keby to boli znacky RK, to by vam zrejme nevadilo vsak?
    Netvrdim, ze sluzby nemozu byt lepsie-vzdy mozu! Aj ja milujem kvalitne presko zo spickoveho kavovaru. Ale vsetko je o nastaveni, v akom na dane miesto idem…
    Osobne som si absolutne vychutnala caro drevenic, prirody a tohto kraja, aj ked ma s Vlkolincom nespaja vobec nic a podotykam, ze nie som z BA. Urcite sa tam rada vratim.

  13. Happy povedal

    Vo Vlkolinci som bola s rodinou v samom závere roka 2017 a strávila som tu príjemnú prechádzku zimnou rozprávkou. Viaceré komentáre, ktoré som si tu prečítala, vyplývajú z neznalosti ako funguje cestovný ruch v kultúrnych pamiatkach, a obzvlásť v lokalitách UNESCO. Žiaľ, my Slováci máme v krvi kritizovať, pričom nepoznáme pravé dôvody, prečo sa veci majú tak.
    Výšku vstupného považujem za adekvátnu, ide na činnosť OZ Vlkolínec, ktoré sa stará o všetky služby poskytované turistom. Vyberanie poplatku za WC mohlo byť zakomponované do ceny vstupného a nik by už nemal reči…, treba si uvedomiť, že v cestovnom ruchu nič nie je zadarmo, všetko sa platí, aj keď sa služba pre návštevníka javí, že je grátis. Možno WC nepatrí OZ a nevedelo sa dohodnúť s majiteľom WC, aby hradili prevádzku WC zo vstupného. Apropo, aj na Pražskom hrade som zažila WC za poplatok, aj v Palazzo Vecchio vo Florencii (obidve pamiatky na UNESCO zozname), takže by som to až tak neriešila. Inde by sme mali zapracovať na službách turistom – v znalosti cudzích jazykov a v osobnom prístupe personálu, stále často stretávam chýbajúci úsmev, apatiu a neochotu venovať sa zákazníkovi. Tento aspekt som práve vo Vlkolínci vnímala pozitívne, personál bol ochotný, komunikatívny.
    Pobavila som sa na porovnávaní skanzenu Pribylina, či Zuberec s Vlkolíncom. To je ako keby ste chceli od hrušky, aby sa stala jablkom. Vlkolínec je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, t.z., že je to pôvodná dedina na pôvodnom mieste s xy majiteľmi a nedajú sa tam robiť komplexné opatrenia ústretovo smerom k návštevníkom ako v menovaných skanzenoch, čo sú vlastne múzeá pod holým nebom (angl. “open air museums”). Skanzeny síce obsahujú pôvodné ľudové stavby, ale tie pochádzajú z rôznych osád a sú inštalované do priestorov múzea v prírode. Skanzen má zvyčajne 1 prevádzkovateľa, preto je tam možné riešiť všetky služby turistom jednotným manažmentom, hlavne preto sú tieto miesta v porovnaní s Vlkolíncom na inej úrovni v poskytovaní služieb.
    Autá vo dvoroch s EČV BL, SC som videla aj ja a na počudovanie ma to neiritovalo, autá nájdete aj na spomínanom Pražskom hrade a píše k tomu niekto komentáre??? Veď je starší ako Vlkolínec !!! Treba si opäť uvedomiť, že Vlkolínec obýva iba 19 stálych obyvateľov a tie autá prevažne patria turistom, ktorí si napr. cez booking.com objednali ubytovanie v súkromí vo Vlkolínci pre svoju vysnívanú dovolenku v lone prírody (tie domčeky prenajímajú vlastníci, často nehnuteľnosť zdedili a teraz žijú v okolitých mestách, ale niektorí aj kúpili a obnovili v zmysle pokynov pamiatkarov, čo je finančne, technologicky aj časovo extrémne náročné). A kto má väčší dôvod utekať do takýchto krásnych zákutí nášho Slovenska, ak nie tí, ktorí žijú celý rok v zhone, strese a smogu (Blaváci a spol.)?
    Nie je to náhodou podstata cestovného ruchu – únik od bežného života za relaxom, oddychom a poznaním???
    Vo Vlkolínci som bola po 20-ročnej pauze a bolo vidieť výrazný posun vpred, čo sa týka služieb, (vtedy tam nefungovalo vôbec, úplne nič). Pozitívne je, že genius loci zostal zachovaný, čo je v prípade tohto miesta úspech, keď si súčasní turisti všade nárokujú svoje služby.

  14. Duško povedal

    Odporúčam NENAVŠTEVOVAŤ ! Nič tam nie je k videniu,pár ošarpaných domov,na každej streche satelitná anténa,pár stavieb najskôr nejakých pracháčov s nevkusným hromozvodom a obrovskými oknami na streche ktoré vás oslepia ešte skôr ako dôjdete na parkovisko,tam vás hneď skasírujú a čo ďalej ? V domčeku samé gýčové suveníry,samozrejme s nápisom Vlkolínec,i keď sa jedná o Habánsku keramiku, oblbujú vás čipkovaním ktoré sa podla “domorodcov” nikdy vo Vlkolínci nerobilo,ako ani hlinené džbániky ktoré sa tam predávajú,lebo z tej kamenistej pôdy by žiadny majster hlinený džbánik nikdy nevyrobil,predvádzajúce ženštiny majú každá iný “kroj” a pritom vo Vlkolínci žiadny kroj nebol,občerstvenie ,to je sranda sama o sebe,krčmár tam prehráva viamočné koledy aj v máji,barový pult je vraj postavený (podla domácich) na školských latrínach . Pár domácich obyvatelov ľutujem a ani sa im nedivím keď reagujú na otázku “ako sa vám tu žije ” stručne: “teraz už na hovno” a ak sa trochu uvolnia povedia vám ako ich denno denne otravujú turisti s foťákmi,hladajúc nejakú senzáciu,s rovnakými otázkami,ako tam chodia príživníci ktorí v živote nič spoločné s Vlkolíncom nemali ,ako ich mestský poslanci ignorujú,už uvažujú o spísanie žiadosti o vyškrtnutie zo zoznamu UNESCO,nakoľko sa to zvrhlo na kšeft pre pár podnikavcov ktorí využívajú nivitu turistov a nič sa vraj nerobí preto aby tu malo možnosť žit aspon pár rodín aby to spĺňalo podmienky zápisu do UNESCO . Takže asi toľko,ak tam nepôjdete ,ušetríte sebe a pomôžete tým pár “domorodcom” čo tam ešte dožívajú ,lebo oni z toho nemajú absolútne nič .

  15. risototh povedal

    Ja som konecne prisiel na to, kedy tam treba ist. Za sumraku, alebo az za tmy. Vtedy tam nikto nie je, kopa veci, ktore cez den kolu oci, nevidiet. Sice nie su otvorene miestne “atrakcie”, ale na fotografie to je super…

Zanechaj odpoveď

Tvoja emailová adresa nebude zverejnená