Preto na tento článok nadviažeme a vyberieme sa do pár osád nad obcou Nesluša. Náš výlet začíname na konci obce Nesluša, na mieste kde je konečná pre autobusy. Je tam dostatok miesta kde sa dá odparkovať auto. Pôvodne sme chceli dať trasu na miesto Vrchrieka a späť. Ale napokon keď už sme boli hore, zmenili sme to a urobili sme taký menší okruh. Neskôr vysvetlím, že prečo :).

Naša dobrodružná výprava začina po žltej značke smerom do osady Mičekovci. Nástup trasy a vlastne kým sa dostaneme do osady je celkom náročný, pretože stúpanie je strmšie, ale netrvá dlho. Je to zhruba 1,8 km a nám to trvalo približne 1 hodinu, našim tempom a s prestávkami. Cestou hore prechádzame okolo malebnej kaplnky, pristavíme sa a trošku si oddýchneme.

Po krátkej pauze pokračujeme ďalej a už sa nám ukazujú prvé domčeky osady Mičekovci. Prechádzame osadou a nevieme sa vynadívať malebnosťou domčekov. Na úbočiach a hrebeňoch okolitých kopcov sa nachádza 22 menších osád - kopaníc, ľudovo nazývaných „vrchy“. Je až neuveriteľné kde všade ľudia žili a ešte dodnes žijú, ale už v malom počte. Ani sa nečudujem, to prostredie je krásne, aj keď život v týchto osadách musel byť veľmi ťažký. Veď nadmorská výška sa pohybuje cez 800 m.n.m .

Za osadou odbočíme po modrej značke smerom Vrchrieka nad Petránkami. Z tohto miesta sa stúpanie zmierňuje a tak sa už ide ľahšie. Podľa predpovede počasia malo byť jasno, až polojasno. Ale napokon to tak nebolo a preto sme výhľady mali trochu obmedzené. Prichádzame na Vrchrieka nad Petránkami a tu sa niečo stalo :). Na zažiatku som spomínal prečo sme zmenili našu trasu. Teraz Vám prezradím prečo. Tieto miesta sú neopísateľné, očarujúce a to bol hlavný dôvod prečo sme tak urobili. Chceli sme vidieť ešte viac :). Oplatilo sa. Dostávame sa na hrebeň Javorníkov. Víta nás šesťnohé čudo. Tieto sochy a artefakty sa tiahnu pozdĺž náučného chodníka od Makova až po Budatín pri Žiline. Tento šesťnohý potvor je mužského pohlavia, ale keď sa ho dotkne žena, je tu nebezpečenstvo, že sa z nej môže stať potvora :) .

Pokračujeme ďalej po červenej značke a objavujeme ďaľší monument obrovskú skamenelinu trilobita. „Je to tak trochu mystifikácia, ktorej možno aj niekto uverí, aj keď tu sa naozaj vykopali zo zeme namiesto pravekých skamenelín asi len tie kysucké kamene. A zároveň je to otázka, čo sa tu vykope po nás?“

Okolo nás sú ďaľšie a ďaľšie osady ktoré vidno aj v diaľke. My sme cestou natrafili na osadu U Jurdov. Prvý písomný záznam o tejto osade je z roku 1861 (Jurdowe), v ktorom podľa pozemkovej knihy už vlastnili tunajšie pozemky bratia Jurda Juraj Cabuk, ženatý s Barborou rod. Svrčkovou a Jurda Štefan Cabuk, vdovec. Podľa prvých obyvateľov (Jurdovci) bola osada aj pomenovaná. Predpokladá sa však, že osídlená bola už skôr, okolo polovice 18. storočia. Poloha osady tak ako v mnohých iných na Kysuciach - má dobré výhľady z hrebeňov na všetky svetové strany - neunikla pozornosti ani vojskám na sklonku druhej svetovej vojny, predovšetkým po vypuknutí Slovenského národného povstania. Do povstania boli zapojení aj obyvatelia osád a vrchov, ktorí partizánom pomáhali v zásobovaní potravinami. Pri tejto osade je ďaľší monument v tvare stromu. Volá sa kameňovník. Vždy sa hovorilo, že život na Kysuciach bol tvrdý a že sa tu na poliach rodilo viac kameňov ako zemiakov, a aj stromy keď zarodili, tak len kamene.

Z hrebeňa Javorníkov na križovatke Pod Jakubovským vrchom už budeme pokračovať znovu po modrej značke. Cestou ešte prejdeme cez dve osady Samuhlovci a Dubenovci. Ešte si urobíme pár záberov na pamiatku a už nás čaká len zostup na odbočku po žltej značke do Nesluše.

Máme za sebou krásny deň plný zážitkov. O osadách v tejto časti a nie len nad Neslušou ale na celých Kysuciach by sa dalo veľa písať. Keď sme sa s Evkou rozhodli, že chceme spoznať aj Kysuce, urobili sme dobre. Radi spoznáme aj ďaľšie miesta v tejto drsnej prírode na život, ale zároveň aj krásnej. Veríme, že Vás článok zaujal a budeme sa tešiť ak sme Vás inšpirovali a vyberiete sa možno práve na tieto miesta. Prajeme Vám veľ zážitkov na Vašich potulkách prírodou v našom kraji . Čo sa týka nás, vždy sa tešíme na nové miesta a radi Vám ich budeme predstavovať.

autor: Milan a Evka Smetanovci