Čutkovská dolina je jedna z najkrajších dolín Veľkej Fatry. Nachádza sa v národnom parku Veľká Fatra, blízko mesta Ružomberok. Naprieč dolinou preteká potok Čutkovo. Na začiatku doliny sa nachádzajú koliby, ktoré ponúkajú reštauračné a ubytovacie služby. Toto miesto je ideálne pre rodiny s deťmi, ktoré si chcú vychutnať dovolenku uprostred nádhernej prírody, najmä časť s názvom Obrovo. Vo svojom obrovskom dome má obor Čutko veľa svojich obľúbených vecí, napr. posteľ, kolísku, hračky, obrovský šach, ale aj mliečne zuby.

Na tomto mieste sme sa zdržali len krátko, pretože sme pokračovali ďalej, chceli sme hlavne vidieť náučný chodník a zaujímavé miesta. A tak pokračujeme po asfaltke smerom do doliny. Pekná prechádzka stvorená pre rodičov s detmi. Cestou sú informačné tabule. Po prečítaní sa dozviete viac o každej časti tejto doliny, ako aj o faune a flóre.

Priznám sa, mali sme aj trochu rešpekt. Chodíme skoro ráno, aby sme si vychutnali to ticho bez ľudí a započúvali sa len do zvukov prírody. Takže sme boli v strehu kvôli medveďom :)

Okolo chaty pod Kozím sú odbočky k tiesňave a vodopádom. A práve teraz Vám ich predstavíme. Ako prvé tu máme Tiesňavu za dierou. Od chaty sme pokračovali ďalej už len po kamenistej, ale dobrej ceste stále okolo potoka Čutkovo. Neviem prečo, ale samotná Tiesňava nás tak uchvátila, že sme si dali pauzu a posedeli sme si pri nej.

Tiesňava zvaná Za dierou vznikla deštruktívnou silou vody Čutkovského potoka, ktorá ktorá si našla svoju cestu cez odolné súvrstvie vápencov a dolomitov a vytvorila tak tento zaujímavý, takmer 50 m dlhý kaňon.

Po oddychu sa vraciame tou istou cestou dole k Chate po Kozím aby z tohto miesta sme znovu odbočili a vybrali sa pozrieť Jamišný vodopád. Nachádzajú sa tu dva. My sme pozreli jeden z nich. Pomaličky stúpame úzkym chodníkom ako v rozprávke. Na značke bolo písané 15 min, ale máme pocit, že to bolo o niečo viac.

Opäť krásne a zároveň tajomné miesto :)

Už nám ostáva posledná časť a ideme smerom dole k odbočkám, aby sme sa dostali k Jeleniemu vodopádu.  Je vysoký 24 m.  Podľa odborného delenia sa jedná o vodopád deštrukčný, čo znamená, že v priebehu svojej existencie sa jeho výška i sklon pôsobením vody zmenšuje. Tento typ vodopádov je vytváraný činnosťou vodného toku, ktorý spätnou eróziou, alebo zahlbovaním odkrýva rôzne časti podložia, na ktorých vznikajú vodopády a nerovnosti.

Hneď na začiatku k vodopádu je celkom pekné stúpanie, ale upravené do tvaru schodov.

Nie je to ďaleko, po stúpaní to ale stojí za to.

Na každej zastávke sú lavičky, takže sa dá posedieť, oddýchnúť a občerstviť.

Už nám nič iné nezostáva, len sa vybrať dole dolinou a vychutnať si tu posledné chvíle. Hlavnou trasou s odbočkami sme nachodili približne 16 km. Preto na začiatku som spomenul, že je na každom či chce vidieť všetko, alebo len časť tejto doliny. Čo sa týka mňa a Evky, oplatilo sa vidieť všetko :).

A ešte aby som nezabudol. K Tiesňave za Dierou sa viaže krásny príbeh, ktorý mi nedalo sem nenapísať.

Jeden z príbehov, poetickejšie hovorí o švárnom šuhajovi Martinovi a jeho veľkej láske ku krásnej Aničke. Príbeh sa odohral počas silnej zimy, tesne pred tým, ako sa mali mladí zaľúbenci na jar zosobášiť. Martin spolu so svojimi priateľmi v závere doliny hotoval drevo na chalupu, ktorú si chcel s Aničkou postaviť. Ona pracujúcim chlapom do lesa každý deň nosila jedlo aby mali dosť sily a aby všetko stíhali. Jedného dňa ju pri obvyklej ceste hore Čutkovom prepadla a zajala banda zbojníkov. Anička im sľúbila, že ak ju dovedú k jej snúbencovi, ten splní každú podmienku pre jej prepustenie. Zbojníci túto ponuku prijali, no už dopredu vedeli, že sa Aničky ,ako dobrej kuchárky, určite nevzdajú. Prišli teda spolu s ňou až ku pracujúcim chlapom, no vďaka tomu, že boli v jasnej presile, k žiadnej bitke nedošlo. Martin si vypočul návrh zbojníkov a pristúpil naň. Zbojníci dlho hútali, aby vymysleli úlohu, ktorá sa nedá splniť. Nakoniec ich pozornosť upútal obrovský balvan, ktorý stál vedľa potoka.

Povedali teda Martinovi, že ak chce svoju nevestu späť, musí ten balvan rozlomiť na dve polovice. Zbojníci sa chytali za bruchá od smiechu, lebo si mysleli, že sa na jeho počínaní poriadne zabavia. Martin však bol nie len silný, ale aj veľmi bystrý. Poriadne teda preskúmal celý balvan zo všetkých strán až kým v ňom nenašiel malú štrbinu. Usmial sa a začal pobehovať okolo potoka a stavať na ňom malú hrádzku. Voda za ňou sa začala dvíhať a z pôvodného koryta sa vydala smerom k balvanu. Tam sa akoby podľa mapy dostala presne do štrbiny, ktorú si Martin všimol a začala do nej hĺbiť svoju cestičku. Nastala však noc a tak sa takmer všetci uložili na spánok. Tej noci bol v doline taký silný mráz, že voda, ktorá si robila cestičku cez skalu v nej zmrzla a ľad svojou silou celý balvan roztrhol. Ráno sa zbojníci nevládali čudovať ako sa to Martinovi podarilo, no nakoniec mu Aničku prinavrátili, vzali nohy na plecia a už o nich v tom kraji nebolo nikdy nič počuť. Akoby sa tou dierou v skale do samého pekla rozbehli.

No nie je to milé? :)

Ďakujeme Vám za Váš čas čítaním nášho článku. Veríme, že trasa sa Vám páčila a niekedy sa vyberiete po našich stopách :). Majte sa krásne a zas niekedy z iného miesta dovidenia.

autor: Milan a Evka Smetanovci