Veľakrát sme sa doma o ňom rozprávali, že už by sme mohli ísť. Vždy sme napokon zvolili iný kopec. Až pred pár dňami slovo dalo slovo a naša cesta konečne viedla na Malý Rozsutec.

Dátum bol daný, aj čas. Balenie už bola rutina. My sme si zvolili trasu po zelenej značke od hotela Diery. Chceli sme sa vyhnúť ísť cez Diery. Tie sme si zvolili ako spiatočnú trasu a malo to svoje opodstatnenie, ktoré vysvetlím neskôr. Takže hor sa na vrchol. Chodníkom po zelenej na vrchol je približne 5 km s prevýšením 800 metrov. Vedeli sme, že na tak krákom úseku je to celkom veľké prevýšenie. Napriek tomu nás to neodradilo. Nástup je celkom prudký a v podstate celá trasa je skoro taká. Po asi polhodine prichádzame na lúku, kde sa nachádza osada Podrozsutec. Žilo tu desať rodín a zaoberali sa poľnohospodárstvom. Musel to byť ťažký život.

V súčasnosti sa výuživajú drevenice na rekreačné účely. Pokačujeme ďalej. Vchádzame do lesa, ktorý nám poskytuje príjemný tieň. Keďže stúpanie je celkom prudké, dávame si viac prestávok. Dlhší čas sme nikde neboli, tak to bola celkom aj drina :). Ukazujú sa nám prvé skalné útvary. Podľa toho ako časovo dlho stúpame by sme mohli byť už pod vrcholom. tak aj bolo. Prvé reťaze, stupačky. Trochu nás mrzelo, že určité úseky boli dosť zničené. Možno je to počtom turistov, ale aj zvetrávanie skál má svoj podiel viny. Ale myslíme si, že hlavne turisti robia svoje a nesprávajú sa k prírode s úctou.

Nechcem kázať ani kritizovať. Nech si urobí každý svoj úsudok o tom, ako vyzerajú niektoré chodníky.

Po absolvovaní zabezpečeného úseku sa dostávame na vrchol Malého Rozsutca. Časovo nám to trvalo približne dve a pol hodiny. Výhľady na nezaplatenie. Nič nenahradí ten pocit vidieť okolité kopce a stáť na vrchole :).
Vrch charakteristický skalným cimburím a strmými vápencovými stenami sa týči do výšky 1343 m n. m. Z jeho výšin sa otvára prekrásny výhľad na okolitú krajinku i neďaleko ležiaci Veľký Rozsutec, celkom najznámejší a najvyhľadávanejší malofatranský končiar. Malý Rozsutec je – podobne ako jeho vyšší menovec – súčasťou národnej prírodnej rezervácia Rozsutec. Nachádza sa tu vzácna vápnomilná flóra, ktorá v období kvitnutia vyniká nesmiernou estetikou.

A prišiel čas na zostup. My sme sa rozhodli na návrat cez Diery.  A tu je vysvetlenie, prečo sme neabsolvovali trasu cez Diery na Malý Rozsutec. Množstvo ľudí nás zaskočilo. Vedeli sme, že cez Diery bude veľa ľudí, ale toto už bol extrém. Preto sme dobre urobili, že sme si ich nechali iba na zostup. Diery som opisoval už v inom článku, preto túto časť vynechám :). Článok som chcel zamerať viacmenej na samotný Malý Rozsutec.

Samozrejme je viac variant, ako sa naň dostať. Už je len na každom z Vás, ktorú trasu si vyberiete. Alebo môžte ísť len po zelenej na vrchol a tou istou cestou späť. Kto chce zažiť a vidieť Diery, može zvoliť túto trasu. Ak Vás niečo napadne, kľudne sa pýtajte :).​

autor: Milan a Evka Smetanovci