Bytčiansky zámok je renesančná stavba v centre okresného mesta Bytča v Žilinskom kraji. Zámocký areál, pozostávajúci z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj z hospodárskych a obytných budov patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku.
Od roku 1970 je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí, patriaci nitrianskemu biskupstvu. Počas ďalších storočí sa vo vlastníctve hradu vystriedali viacerí majitelia (napr. Pongrácovci, Podmanickovci). V roku 1563 získal kúpou Bytčianske panstvo spolu s hradom František I. Turzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý v rokoch 1571 - 1574 dal na mieste starého gotického hradu postaviť nový objekt - opevnený zámocký areál s viacerými funkčnými stavbami.
Stavbou renesančného zámku poveril František Turzo talianskeho majstra Giovanniho Kiliána z Milána(jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodisku).
V zámku slúžil ako vojak strážneho oddielu Juraj Jánošík, ktorý sa tu zoznámil s uväzneným kysuckým zbojníkom Tomášom Uhorčíkom. Tento ho po prepustení z cisárskeho vojska nahovoril, aby sa dal k zbojníkom. Jánošík si potom vytvoril vlastnú družinu a stal sa legendárnym hrdinom, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. Nakoniec ho začiatkom marca 1713 chytili, v Liptovskom svätom Mikuláši, odsúdili a popravili na šibenici.
V Bytčianskom zámku sa 7. januára 1611 konal povestný súd s pomocníkmi Alžbety Bátoriovej, Čachtickej panej, známej svojimi sadistickými výčinmi. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Samu Alžbetu Bátoriovú nesúdili, v rozsudku sa spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti v r. 1614.
zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Byt%C4%8Diansky_z%C3%A1mok
autor. Tinci
