Stúpanie lesom je nenáročné. Po chvíli prídete na náučný chodník, ktorý vás privedie až priamo k hradu, takže stratiť  sa vám snáď nepodarí. Chodník pozostáva z 20tich vyrezávaných drevených tabúľ, takže cestou sa čo-to dozviete o histórii hradu,či miestnej faune a flóre.

Niečo z histórie: 

Najstarší údaj o Hričove je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 Hričovský hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša.

Hrad Hričov v bojoch, ktoré vzplanuli medzi dvoma panovníkmi, Jánom Zápoľským a Ferdinandom I., sa v roku 1527 dostal do nemeckých rúk. Dobyl ho generál Ján Katzianer, ktorý v roku 1528 dosadil na hrad za veliteľa Gašpara Dominitha. Bratia Ján a Rafael Podmanickovci Hričovský hrad v roku 1536 dobyli od Nemcov späť. Tento ich skutok kráľ Ján Zápoľský ocenil tak, že im 6. októbra 1536 hrad aj s panstvom daroval. Ich štatúciu vykonal v roku 1539 zástupca budínskej kapituly.

Anna Likarka patrila k posledným držiteľom hradu, ktorý sa ešte o tento objekt starali. Ešte 29. júna 1563 vydala slovensky písanú listinu o darovaní pozemku Martinovi Mečiarovi zo Stupného, ktorý bol za to povinný vykonávať zámočnícku a kováčsku prácu na Hričovskom hrade. Anna Likarka sa zdržiavala na vtedy ešte neprestavanom Bytčianskom zámku.

zdroj

Povesť:

Na hričovskom hrade panovala rodina Laharovcov- štyria synovia sa spolu s otcom stali obeťami vojny a ovdovelá matka a manželka trávila svoje posledné roky na hrade ako mníška. Statný pán susedného  lietavského hradu, František Thurzo túžil rozšíriť svoj majetok a dostať do rúk panstvo bohatej a pritom ešte peknej hričovskej panej. Dobýjal jej srdce a tváril sa, že sa túži s ňou oženiť. Tá podľahla jeho nátlaku a Thurza si adoptovala za vlastného syna a celý svoj majetok na neho prepísala. Dobrá pani časom zistila, že láska ktorú cíti ku mladému Thurzovi, nie je materská ale skôr milenecká. Thurzo sa však jej náklonnosti vyľakal, hradnú pani dal uväzniť do žalára a po okolí rozhlásil, že pani je nebezpečný blázon. Jedného dňa zaklopal na brány hradu starý mních a žiadal, aby ho pustili k pánovi hradu. Ten sa však rozzúril a mnícha vyhodil. Mních skočil na vyčnievajúcu skalu neďaleko hradu a začal hromovým hlasom kričať: Si vrah, zavraždil si svoju dobrodinku....  Za tieto hriechy Ťa čaká krvavá pomsta!!!Thurzo sa rozbehol k mníchovi, začal ho hrdúsiť a uvrhol ho do väzenia. Hradný pán sa utiahol do svojej komnaty a začal piť, pretože ho sužovali výčitky svedomia... Keď pozrel von oknom znova a znova videl na skale mnícha , ktorého dal uväzniť a stále dookola počul jeho hromový hlas. Toto sa opakovalo každú noc. Po týždni zmučený hradný pán vydal rozkaz aby hradnú pani pustili zo žalára. Hradná pani však bola taká vychudnutá a zničená, že ešte v ten deň skonala. Keď sa Thurzo dozvedel o jej smrti, ešte v tú noc opustil hričovský hrad. Keď opustilo hrad aj služobníctvo, obloha nad hradom sa zatiahla, do hradu udrel hrom a vyhorel až do základov. Blízko hradu dodnes stojí skamenený mních a okolitý ľud rozpráva, že za tmavých nocí počuť z jeho úst hrozné žaloby na lakomého Františka Thurzu.

autor: Tinci