7Pár dní sme sa túlali po regióne Liptova. Naše nohy nás zaviedli na najvyššie položený hrad na Slovensku. Ako východzí bod sme si vybrali obec Bukovina.

Podľa mapy to vyzeralo sľubne, ale po nejakom čase sme to skoro otočili pre prebiehajúcu ťažbu ktorou sa turistický chodník stal takmer nepriechodným. Takže po červenej značke z obce Bukovina teda neodporúčame ísť. Skôr z obce Kalameny po žltej značke.

Hovoríme si, či sa vrátime. Váhali sme, ale napokon sme pokračovali ďalej. Nechceli sme si predsa nechať újsť najvyššie položený hrad :). A dobre sme urobili. Stále pokračujeme po červenej značke až k rázcestníku nad obcou Kalameny, Sedlo pod Kráľovou. Z tohto miesta podľa značky by to malo byť polhodinku, ale až cestou sme zistili,že čas sa  natiahne, pretože stúpanie je celkom prudké.

4

Cestou sme natrafili na zaujímavú sedačku. Nevieme či sa vyhral nejaký pilčík, alebo len turista s pílou :).

5

Už sme aj chceli byť hore, bol nedýchateľný vzduch, dosť ťažko sa nám išlo. Napokon sme dorazili k vstupu do hradu. Prekvapil nás, veď posúďte sami.

6

Po zdolaní rebríka na hrad sme sa ocitli na rozprávkovom mieste. Neviem čím to je,ale obaja sme sa zhodli, že tento hrad je pre nás najkrajší aj keď sú to len základy hradu.

Liptovský hrad, nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Veľký hrad liptovský, Sielnický hrad. Dal meno celému regiónu. Za svoje meno vďačí pravdepodobne pôvodnému majiteľovi Ľubota - Ľubtov hrad, pomaďarčením sa zmenil Ľubtov, neskôr na Liptov.

Konzervované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch v nadmorskej výške 1000m, sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. st. Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. st. Prvá písomná zmienka o ňom je z 1262. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. st. patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, v rokoch 1313-1337 zvolenskému kráľovskému županovi, magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od 1396 uvádza aj prívlastkom Veľký (Magnum catrum, Magnum castrum Liptovience).

Roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markogrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1399 kráľ Žigmund vyzdvihuje zásluhy šľachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami na Liptove a v banskej oblasti. Tak získal 1406 Mikuláš Gara hrad a hodnosť liptovského župana. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. Roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lupežných výprav, zbúra. Listina z 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454 Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majetky v Liptove. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín, po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. V rokoch 1975 až 1987 sa uskutočnil archeologický výskum a odkryté základy budov sa zakonzervovali. 

Traduje sa, že jeden z hradných pánov o osude hradu napokon rozhodol tak, že dal naslepo vystreliť delovú guľu a tam, kde dopadla, mali nájsť budúceho majiteľa. Delová guľa spadla v obci Sielnica a od tých čias sa Liptovský hrad zároveň nazýva aj Sielnickým hradom. V areáli hradu sa nachádza archeologická expozícia v prírode a verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry na základe archeologického výskumu.

22

Na hrade sme pobudli nejaký čas, posedeli, občerstvili sa a pozerali úžasné výhľady, ktoré sa nám ponúkali. Celá trasa trvá približne 3 hodiny, nám dlhšie :).

Cestu dole sme absolvovali tou istou trasou, keďže auto nás čakalo v obci Bukovina. Aj napriek určitej časti zdevastovaného chodníka výlet stál za to a určite odporúčame každému kto ma rád hrady.
Tak zas niekedy nabudúce sa ozveme a prinesieme Vám článok z Liptova, kde sme strávili pár pekných dní.

autor: Milan a Evka Smetanovci